Strava našich starých rodičov
AKTIVITKA je občianske združenie, v spolupráci s ktorým sme pripravili krátky blog o jedle. Práve prostredníctvom pamäťového cvičenia sme si spolu zaspomínali, aké jedlo sa varilo predtým a ako sa líši od toho dnešného. Rozhovor som viedla s milými dámami a zakladateľkou občianskeho združenia Alenkou.
Nespomínam si, že by sme boli hladní
Táto veta odznela ako prvá:
„Možnosti na jedlo boli obmedzené, ale nedalo by sa povedať, že by sme hladovali.“ spomína si.
Čo však zároveň dodáva, je fakt, že o jedle sa predtým vôbec nediskutovalo. Uvedomuje si to hlavne pri vnúčencoch, ktoré predtým ako začnú čokoľvek jesť, najskôr to rozoberajú z každej strany: či je to vhodné alebo nie, koľko to má kalórii, bielkovín, tukov a sacharidov. Diskusie a tlak na výber jedla je cítiť aj cez média, časopisy a okolie.
Chladničky v tom čase neboli
Čo si teraz len ťažko vieme predstaviť. Aj napriek tomu, bol stále po ruke akýsi „čučpajs“, ktorý bol na šporáku stále . „Kedykoľvek sme prišli domov zo školy, dala som si toto jedlo“, spomína milá pani. Jediný spôsob chladenia, na ktorý si pamätá je, že mama dala do špajze do takého väčšieho vandľa studenú vodu a tú niekoľkokrát cez deň menila. Mäso napríklad odkladali tak, že ho obalili v octovej handre a uchovali na dlhšie. To bolo v prípade, ak mäso kúpila v piatok, ale varila ho až v nedeľu.
Mäso bolo jeden maximálne dvakrát do týždňa
Keďže bolo mäso veľmi drahé, strukoviny sa používali oveľa častejšie ako teraz, slúžili ako náhrada mäsa. Robili sa omáčky a prívarky, podľa toho, čo bolo v záhrade. Veľmi často používali suchú fazuľu, hrášok, tekvicu, zemiaky, podľa toho čo bolo „po ruke.“
A ako to bolo v zime?
Najviac išla kyslá kapusta, ktorú dávali do sudov. Najčastejšie to boli halušky a fliačky s kapustou, zemiakové halušky s kapustou alebo s bryndzou a tvarohom. Tvaroh sa robil doma. Často sa robili kaše, najviac si spomínajú na kukuričnú kašu.
Sladkosti
Robil sa napríklad karamel a do toho sa pridávali orechy. Obľúbeným koláčom bol mrežovník. Typickou sladkosťou, ktorá sa dala kúpiť na body v konzume, boli hašlerky. Najčastejšie sa konzumovali orechy vlašské a lieskovce, ktoré sa opekali. Tie si deti mohli dať za dobré správanie. Cez leto sa chodilo na maliny, černice, šípky, z ktorých sa potom varili džemy.
Jedávalo sa maximálne trikrát za deň. Po fronte sa dostával aj rybí tuk. Na čo si ešte spomínajú je, že sa dodržiavali pôsty. To bol deň, kedy sa nikdy nevarilo mäso. Mäso bol výsostne nedeľný obed. Pôsty boli najmä pred Vianocami a Veľkou Nocou. Piatok bol tiež pôstny deň a mäso sa nesmelo jesť.
Aktivitka je združenie podporujúce osobnostný a telesný rozvoj, fantáziu a kreativitu seniorov. Vedie kurzy zamerané na ich aktiváciu. Cieľom Aktivitky je podporiť samostatnosť, schopnosť rozhodovať sa a viesť sebestačný každodenný život, ako aj vytvárať priestor pre socializáciu a komunikáciu starších ľudí.
